V Znamení Tieňov - 1.Kapitola

29. prosince 2009 v 22:30 | Deluise
1.Kapitola:Záťah

"Issue! Issue! Otvor!" Niekto mi búchal na dvere.

*Pred 24 hodinami*
"Issue! Issue!" Niekto mi buchol po lavici. Reflexne som rýchlo zareagovala. "ÁNO!" "Issue! To je už 4-krát za tento týždeň čo mi spíš na hodine!" "Prepáčte mi to pán učiteľ." Povedala som a pretrela si oči. "Issue! Varuje ťa ak sa to ešte raz zopakuje pôjdeš do riaditeľne!" Povedal učiteľ.

"Áno." Povedala som a zívla. "Všetko je na nič, je to čo raz horšie." Pomyslela som si. "Učiteľ dejepisu si na mňa v poslednej dobe zasadol." Napísala som lístoček svojej naj kamoške nenápadne som jej ho hodila o lavicu dopredu. No odpovede som sa nedočkala. Na šťastie dejepis bol poslednou hodinou a blížil sa víkend. Tím pádom, pre mňa sa začala ďalšie povinnosti voči organizácii. Zobrala som si tašku a vyšla von z triedy. Som jediná členka organizácie ktorá chodí do normálnej strednej školy, zatiaľ čo ostatný chodia do špeciálnych škôl. "Issue! Issue počkaj ma!" Ozvalo sa z diaľky. "Ayumi?!" Nechápala som. "Issue, prepáč že som ti neodpísala, naozaj prepáč." Ospravedlňovala sa. "Dobre, to je pohode." Usmiala som sa. "Tak poďme spolu domov Issue, dobre?" "Ayumi, prepáč, ale nejdem hneď domov, musím si ísť niečo zariadiť...Naozaj prepáč" Zutekala som od Ayumi, lebo nechcela som aby sa vypytovala kam idem. Budova V.Z.T nebola až tak ďaleko od školy. Cesta tam mi trvala polhodinu. Už pri vchode ma čakali moji kamoši. "Issue, pohni zmeškáme!" Volali na mňa. "Veď už idem." Do vnútra sa len tak nieto nedostane. Organizácia preferuje tie najnovšie bezpečnostné systémy. Pri vchode preverujú našu DNA a vo vnútri naše sietnice. Neni to nič príjemné každý deň stále ten istý rituál kontroly ale zvykám si. Na samom vrchu budovy je obrovská miestnosť kde sa všetci členovia stretnú a počúvajú nové rozkazy. Keď sa všetci usadili vošli do miestnosti hlavy celej organizácie. Zakladateľ Kitamura Aoi, jeho zástupca Shinji Kyora a na koniec Hlava celého systému Yuki Moa. Úlohy nám zadávala vždy ona. "Tým číslo 049 tu zostane, vy ostatný môžete ísť." "Ako vždy my máme zase prácičku." Povedala som. "Issue prestaň brblať a poďte dopredu!" Povedala Yuki. "Issue, vy ste jediný ktorý sa na túto úlohu hodíte už ste niečo podobné absolvovali." Povedala Yuki. "Dobre, už som ticho." "Takže.." Yuki zapla prezentáciu ktorá sa ukázala na obrovskom plátne ako v kine. "Vám je určite známi tento klub... prednedávnom sme zistili že sa v ňom vo veľkom obchoduje s ľuďmi ktorých si podmanili upíry. Vašou úlohou je tento obchod prekaziť a zabiť hlavného aktéra toho všetkého. Zistili sme že klub nedávno usporiadal spevácku súťaž, aby do svojho obchodu zapojili viac ľudí. A Issue nezabudni že teraz zničiť len tohto upíra, ak sa Vám ešte nejaký pripletie do cesty, berte ohľad že sú tam aj ľudia!" Povedala Yuki a odišla. "Issue, tak čo ideme?" spýtal sa ma ďalší člen môjho týmu. "Čo myslíš Kira?!" Diabolsky som sa usmiala. "Tak fajn, Issue ty budeš spievať to je jasné, máš z nás najväčší talent, Kira ty budeš hrať na gitaru, Aoi budeš hrať na bicie a ja budem na to všetko dohliadať." Povedal najmúdrejší člen, Kaoru. "Tak počkaj Kaoru, myslíš že jedna gitara stačí? Tak zabudni budú dve! Ty a Kira! Koniec Bodka!" Povedala som a odišla som už konečne domov. Doma ma čakala moja mačka Risa. Je jediná osoba ktorá je vždy ma mojej strane, veď prečo nie, je to iba mačka čo mi nerozumie. "Risa dnes večer mám zase robotu tak na mňa nečakaj.." Je divné rozprávať sa s mačkou ako s človekom, ale pre mňa je to normálne. Zrazu mi zazvoní mobil. "Prosím..." "Issue, o 22:00 ťa čakáme pred klubom. Buď presná!" Položil. Ani som nič nestihla povedať. Dostali sme pokyny ako sa obliecť, klub preferuje temné farby čo mne vyhovuje. "Veď je iba 19:00 tak kam sa ponáhľajú." Nechápala som. "Tak fajn, idem si dať poriadny kúpeľ, už som vyše 38 hodín na nohách a jediné miesto kde sa dá spať je hodina dejepisu." Napustila som si vaňu a dve hodiny som si tam pobudla. Až Risine mňaučanie ma z nej dostalo. Vybehla som von iba v uteráku. "Risa čo je?" Risa ukázala labkou na susedný dom kde sa práve niečo dialo. Podišla som bližšie ku oknu, no nemusela som hádať čo sa deje. Bola už noc, práve čas kde sa moja úloha napĺňa. Rýchlo som utekala do svojej izby a zobrala som si zbraň v ktorej som mala svätené náboje. "Veď počkaj ty sviňa!" Povedala som. Vybehla som na balkón a zamierila upírovi rovno medzi oči a stlačila spúšť. Presný zásah a telo upíra sa okamžite premenilo na prah. "Takže jeden z krku. Risa ty si môj poklad." Pohladkala som Risu a išla sa obliecť na večer. Keď som sa obliekla schovala som si zbraň pod tričko za opasok a vyrazila z domu. Pred lubom ma už čakali Kaoru a spol. Vošli sme dnu a vyzeralo to tam ako brloh upírov. "Issue, ukľudni sa, zabíjanie príde na radu až keď dospievame." Ukľudňoval ma Kira. Ako tak som sa držala by som ich tam nepozabíjala. Súťaž sa začínala presne o polnoci, zvyšný čas sme skúšali a vymýšľali plán. Keď sme sa dostali na radu prišiel aj samotný BOSS toho všetkého. Naše vystúpenie ho uchvátilo. Ale bolo nás tam veľa čo sme mali šancu vyhrať. Ale nám o to nešlo. "Aoi ako dlho budem ešte čakať dokým ho smiem zabiť?!" Vypytovala som sa. "Buď trpezlivá! Všetko má čas. Nezabúdaj musíme sa dostať do druhého kola, ak nie vymyslíme iný plán, ale s tvojím hlasom by to nemal byť problém!" Dopovedal a usmial sa. Na naše šťastie sme do druhého kola dostali a vtedy prišla naša šanca. Kaoru dal všetkým pokyn čo majú robiť. "Issue, vieš čo máš robiť..." Povedal a zmizol v zákulisí. Keď sa zhasli svetlá, upírom svietili oči na červeno. No vyskytol sa problém. Všetci čo boli v klube mali červené oči, okrem nás. "Čo to má byť?" Nechápala som. "Issue! Kašli na to preder sa nimi a zabi ho!" Kričal na mňa Aoi. Neváhala som, vytiahla som si zbraň a začala zabíjať upírov medzi oči a to isté robili aj ostatný. No niečo nebolo ako by malo byť. Miesto toho aby sa upíry zmenili v prach stále pokračovali v boji. "Kaoru čo sa to deje? Kaoru?! KAORU!!" Otočila som sa a videla som ako si ho partička upírov roztrháva na kusy. "KAORU!" zvrieskla som. "Issue! Ty máš svoju úlohy!" Zakričal na mňa Aoi. "ALE!" "Issue!!" Zaťala som zuby a predierala som stovkami upírov aby som sa dostala k tomu hlavnému. Keď som sa k nemu dostala zistila som že som v klube ostala jediná. Nemohla som tomu uveriť. Zrazu sa rozsvietili svetlá. Stála som rovno pred ním ale nemohla som vystreliť. Videla som všade okolo seba krv a ostatky z mojich kamarátov. Chcela som vystreliť no vzápätí ma jeden j upírov kusol do ruky v ktorej so mala zbraň. Okamžite mi vypadla. Keď ma kusol niečo sa vo mne prebudilo a začala som zabíjať všetko okolo seba . No keď som sa otočila hlavný šéf zmizol. Utiekla som z toho klubu preč. Zastavila som sa až doma, kde som okamžite bežala do kúpeľne. Bolo zhasnuté, ale moje oči svietili na červeno. Úplne som stuhla. Zasvietila som svetlo a prepláchla som si tvár studenou vodou. Potom som znovu zhasla a pozrela sa do zrkadla. Moje oči už boli normálne. "To bolo čo?!" Nechápala som. Okamžite som zastrela žalúzie aj závesy, všetko som pozamykala A schúlila som sa do kúta kde spala Risa.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama