V Znamení Tieňov - 4.Kapitola

29. prosince 2009 v 22:34 | Deluise
4.Kapitola:Nová Nádej

"Au moja hlava. Kde to som..." Ležala som na zemi.. na chladnej zemi a fúkal tam príjemný vetrík. Postavila som sa a zistila som že som na streche domu. "Čo tu robím." Spytovala som sa sama seba. "Idú po tebe." Ozval sa niekto. "Hm?? Kto?" "Naštvala si niekoľko ľudí tím svojím zabíjaním na vlastnú päsť." Odpovedal... "A prečo, je to lepšie ako nerobiť nič." Odvetila som. "A kto si ty?" Spýtala som sa. "Som upír, čo sa ťa snaží chrániť...." Pozerala som po ňom jak nemá. Nakoniec som sa zmohla na slovo. "prečo by ma mal upír ochraňovať ja upírov zabíjam mali by ste predo mnou utekať." Povedala som. "HMM!" Zasmial sa. "Dávaj na seba pozor Issue-san." Zmizol v tieňoch. "Tak toto bolo pekne divné stretnutie. "Zvykla som si že upíry ma zo zvláštnych rozmarov vyhľadávajú ale vždy iba a pre jednu vec.. Zabiť ma! Tak prečo je to tentoraz iné?" Postavila som sa a išla do svojho bytu... Všetko bolo ako vždy... Nechápala som.. ľahla som si do postele a okamžite zaspala.

Na druhý deň ráno zistím že som prespala celú nedeľu. "Pane bože, teraz s akože vynahrádzam ten čas čo som ponosiac zabíjala či čo." Bolo pol siedmej ráno a škola nebola tak blízko ako som vždy chcela. Vstala som, obliekla som sa, dala som Rii raňajky a odišla som. Cesta do školy bola chladná, bez citu, stále som myslela iba na jednu vec. "prečo by ma mal nejaký upír chrániť?" Nepozeral som sa okolo seba v hlave som mala iba túto myšlienku. "POZOR!" Kričal na mňa niekto. No ja som ho nepočula. Kým som si utriedila myšlienky a začala vnímať okolie, zistila som že som na ceste a obrovskou rýchlosťou sa na mňa rúti auto. Nemo som stále na ceste, nevedela som sa ani pohnúť. Až ma niekto sotil na chodník. Pozrela som sa mu do tváre a neverila som svojím očiam. "Zase ty?" Povedala som prekvapene. "To by som mal ja hovoriť... myslel som že zachraňujem nádherné dievča a nakoniec sa ukáže že som zachránil chodiacu mŕtvolu." Povedal chlapec ktorý si snažil kryť tvár. "Ty ma neudrieš?" Spýtal sa. "Nie, lebo máš pravdu som len chodiaca mŕtvola." Postavila som sa a odišla som so sklonenou hlavou do triedy. Prvú hodinu nám zrušili takže sme si mohli robiť čo sme chceli. Celá trieda si všimla že Ayumi chýba. Stále sa ma vypytovali čo s ňou je. Nedokázala som im klamať ale ani povedať pravdu tom som každému povedala že neviem. Pri spomienke na Ayumi mi to trhalo srdce, skoro sa mi až slzy valili do očí. Ale vydržala som to. Náš triedy učiteľ vošiel do triedy s novým spolužiakom. "Žiaci, mám pre Vás dve správy. Prvá sa týče vašej spolužiačky Ayumi Nagase, volala mi jej matka že jej otca povýšili a preto musel odísť do iného mesta a Ayumi tiež. Jej mama mi odkázala že Vás mám od nej všetkých pozdravovať." Celá triedy si začala šuškať o mne a o Ayumi, že už nebudem mať žiadne kamarátky. Že Ayumi bola jediná ktorá ma dokázala vystáť. A ja som im dávala za pravdu. Malá slzička sami vtesnala do oka. Nestihla som ju zadržať. Myslela som že to všetky počuli ten náraz o lavicu. Ale nie. Vydýchal som si. "Tak a teraz k tej druhej správe, chcel by som vám predstaviť vášho nového spolužiaka." Keď sa ten nový otočil k triede tvárou myslela som že odpadnem. Bol to on, človek čo mi už druhý krát zachránil život. Postavila som sa a odišla som z triedy. Všetci boli na to zvyknutý, dokonca aj učitelia. Oprela som sa o stenu pred dvere našej triedy. Nechcela som počuť tie rečičky mojich spolužiačiek. "Môžem ísť za ňou?" Spýtal sa ten nový. "Celá triedy po ňom začala zazerať." "Čo blázniš? Veď ju nechaj nech trucuje. Je to jej vec." Povedala jedna baba. "Vy sa poznáte?" Spýtal sa učiteľ. "Dá sa to tak povedať." Povedal a odišiel za mnou. Vyšiel z triedy a našiel ma. "Utekáš často?" Spýtal sa ma. "Čo je teba do toho." Odvetila som. "Zdá sa že ťa moc v láske nemajú...." Pozrela som sa u do očí. "A kto by ma mal, jediná bola Ayumi ale tá sa už nevráti." Povedala som a drepla si. "Tam poť, prestaň trucovať a ukáž im že si silá osobnosť, chodiaca mŕtvola." Podal mi ruku aby som sa postavila. "Issue, volám sa Issue." Povedala som ale ruku som odmietla. Vstala som sama. Vošla som do triedy a sadla si na miesto. Všetci na mňa zazerali. Už som to nevydržala. "Problém!?" zhúkla som. Potom vošiel do on. "Tak, bolo by dobré keby si sa predstavil." Povedal učiteľ. "Volám sa Ryu, Ryu Nakahara.." "Tak Ryu kam ťa posadíme..." Povedal učiteľ. V tom všetky baby zvrieskli že nech si ide sadnúť za tou a tou.. Myslela som že ohluchnem. Ryu bol blonďák... a tých ja k smrti neznášam. Ale naše baby...sa po ňom išli roztrhať. "Ryu sadni si vedľa Issue, keď sa teda už poznáte, bude to pre teba ľahšie." Všetko stíchlo. Všetky vražedné pohľady smerovali na mňa. No keď som ja nahodila svoj vražedný pohľad všetko bolo v normále. Jediným šťastím bolo že lavice sú po jednom mieste, lenže trieda bola mala tak sme ich museli spojiť po dve. Ryu si ku mne sadol. "Dlho sme sa nevideli." Povedal a usmial sa. Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa ho nevnímať. Snažila som sa prežiť deň..
Keď nám odzvonilo poslednú hodinu všetci išli domov a ja tiež. Pred školou na mňa čakalo čierne auto z organizácie. Rýchlo som bežala k nemu. Keď som bola pri aute vyšla z neho Yuki. Objala som ju. "Issue, čo sa deje?" Spýtala sa ma. "Nič len som mala nutkanie ťa objať." Potom som vošla do auta. Sadla som si na svoje miesto a čakal som kedy sa auto rozhýbe. No nič sa nedialo. "Ehem, Yuki prečo nejdeme?" "na niekoho ešte čkáme." Vtom sa otvorili dvere auta a niekto vošiel. "prepáč Yuki že meškám ale zastavil ma učiteľ..." Pozrel sa kto to ešte sedí v aute okrem Yuki. "TY?!" Zakričali sme rovnako. Ja som Vystúpila z druhej strany auta. "Nebudem rušiť." Povedala som a išla som peši do organizácie, zatiaľ čo Yuki s Ryu išli autom. Mala som sto chutí tam neprísť, no musela som. Keď som tam prišla pri vchode ma čakala Yuki a Ryu. Nevšímala som si ch, jednoducho som vošla, prešla som kontrolou a sadla si sa sedačku čo bola na chodbe. Potom vošla Yuki a Ryu. "Issue nechaj ma ti to vysvetliť. "A čo mi chceš vysvetľovať ja som to pochopila.." Zdvihla som sa a išla som smerom k výťahu. No Yuki ma zastavila. "Nikam nepôjdeš pokiaľ sa neporozprávame! Issue Ryu je tvoj nový partner." Pozrela som sa na Yuki či je v poriadku. "Yuki na čom sme sa dohodli?" Povedala som. "Issue nemohla som inak, ty si tu jediná ktorá nemá nikoho, a Ryu je veľmi schopný." "Ja ti kašlem či je schopný alebo nie. Mne by to bolo aj jedno...ale nemienim aby sa niečo podobné zopakovalo, ty sama vieš ako všetko skončí keď sa na niekoho naviažem! A nehodlám dopustiť!" "Issue viem čo sa všetko stalo, keď si sa na niekoho naviazala, neboj sa, Yuki mi všetko povedala." "Keď raz poviem nie, tak NIE!" "Issue!" Zakričal na mňa niekto. "Kitamura." Povedala som "Môžeš mi povedať prečo nechceš Ryuujiho ako svojho partnera?" "Ryu.. kto?" Nechápala som "Moje celé meno je Ryuuji Nakahara." Povedal Ryu. "Issue bez námitiek ti prideľujem Ryuujiho ako tvojho partnera na misie! A nechcem nič počuť!" Otočila som sa išla so domov. "Issue počkaj..." Volal na mňa Ryu. No ja som sa neotočila. Nenávidela som to miesto. Chcela som odtiaľ čo najskôr odísť, no Yuki ma tom vždy zabránila. Keď som bola vonku utekala som na cintorín. Našla som hroby Aoi a ostatných. Sadla som si na lavičku čo tam bola. Rozplakala som sa. "Aoi, Kira, Kaoru. Nezvládam bez vás...Prečo sa to všetko stalo.. nemala som sa tak do toho hrnúť... keby tiet mňa všetko by teraz bolo inak.. určite by si ma Kaoru vyhrešil že som bola príliš nadšená tým čo robím.. a ako vždy mal by si pravdu.. chalani strašne mi chýbate a hlavne ty Aoi, lepšieho brata by som si nevedela predstaviť." Postavila som sa a zašla som viac plakať na Aoiho hrobe. "Aoi, sľúbil si mi že ak budem plakať že vždy budeš pri mne. Tak prečo tu teraz nie si?! Aoi....je to moja vina že tu nie si.. prepáčte mi to.. už niky neurobím takú hlúposť.. prisahám že nájdem toho kto dal tip na ten klub a vlastnoručne ho zabijem.. len kvôli vám, navždy ostanete v mojom srdci..." Neprestávala som plakať. "Tak už chápeš prečo ťa Issue odmieta, Ryu? Neni to tým čo si myslíš... ale nechce aby sa ti niečo stalo... už takýmto spôsobom stratila veľa ľudí a ona si to uvedomuje, preto takto koná a tak sa aj správa. No tak bež za ňou..." Povedala Yuki. Ryu sa zhlboka nadýchol a podišiel ku mne. "Issue neplač..." povedal. Pozrela som sa a utierala som si slzy. "A ty tu čo robíš?!" Spýtala som sa ho. "Yuki mi chcela ukázať prečo sa tak správaš.. a myslím že som pochopil. Poď pôjdeme domov." Postavil ma a išiel som ňou domov
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama