na Blog.cz

Tákže nevydržala som to a hneď sem aj hodím 1. kapču. chcela som ju sem hodiť až na vysvedčko xD ale to by bol hrozne dlhá chvíľa xD...necem sa vykecávať xD tak teda čítajte-komentujte-kritizujte :)

Boli 3 hodiny ráno keď som sa rozhodol ísť domov. "Tak sa majte!" Zvolal som na kamošov čo ešte ostali v bare a žúrovali. Vybral som sa kratšou cestou cez park. V noci tam nebolo skoro vôbec ani svetlo. Lampy tam boli zasprejované alebo rozbité. Nikto by nechcel ísť cez tento park sám, hlavne o tretej ráno. "Budem si musieť svietiť, lebo hovno vidím pod nohy." Poznamenal som. Z vrecka som si vytiahol MP3,nastavil som si playlist a počúval. Keď som vkročil do parku okamžite nastala tma. Vybral som telefón z vrecka a začal si svietiť pod nohy. Iba občas sa Mesiac vynoril spoza čiernych mrakov a ukázal mi na cestu. V strede parku bolo malé jazierko s tými všetkými hovadinami čo k tomu patrí. "Krista, nechce sa mi to obchádzať. Debilný rybník, veď aj tak tu nič nie je a nik sa o to nestará!" Hundral som . Nakoniec som sa rozhodol že to obídem. Ako som tak išiel zbadal som ako niekto leží na lavičke. "Na tvojom mieste by som tu nespal." Povedal som a išiel som ďalej. Ako som si tak kráčal zrazu som začul ako niečo padlo. Okamžite som sa otočil a videl že niečo tomu človeku padlo z ruky. Podišiel som k nemu bližšie. Zohol som sa a zobral tú vec čo mu padla. Nič som nevidel tak si so zasvietil mobilom. "Vreckový nožík? Hej kamoš...." Šťuchol som doňho. Vtom mu padla ruka a z nej tiekla krv. Okamžite som si naňho posvietil a videl som že si podrezal žily. "Máš šťastie že som išiel kolo!" Povedal som. Z ruksaku som vybral handry čo som mal na oslave na sebe a nejako sa mi s tým podarilo mu zastaviť krvácanie. Posadil som ho a chcel som sa mu pozrieť do tváre no ešte niečo z neho vypadlo. Bol to list. Nechcel som ho čítať, ale nevedel som odolať. "Navždy ťa budem milovať..." "Bože, chcel si sa zabiť kvôli babe? chlapec ty si musel byť inak zamilovaný...."Schoval som list do ruksaku, jeho som zobral na ruky a išiel som domov. "Máme šťastie že tu nik nie je..." Povedal som. Keď sme prišli domov položil som ho na posteľ a pozrel som sa ako je na tom so zranením. "Myslím že budeš v poriadku, našťastie obchádzal som ťa včas..." Pousmial som sa. Zašiel som do kúpeľne a zobral som obväzy. Prišiel som do izby a sadol som si vedľa neho. "Toto bude lepšie, než to moje dotrhané oblečenie." Dal som z jeho rúk dole jednorazové obväzy a nahradil som ich normálnymi a čistými. Zo skrine som zobral futon a ustlal som si na zemi. Bolo asi 5 hodín než som zaspal. Viac krát som sa zobudil a skontroloval ako mu je. Bez zmeny. Stále hlboko spal. Zobudil som sa bolo asi 8 hodín. Pozrel som sa naňho a stále spal. "Nu což, idem spraviť raňajky, asi spravím aj tebe, čo? He.. pekne rozprávam sa sám so sebou..." Vstal som hodil som si rýchlu sprchu a chystal som sa spraviť raňajky keď nato sa zobudil. Rýchlo som sa za ním rozbehol. Stál som vo dverách len v uteráku a sledoval so čo robí. "Ehem... už som v nebi?" Spýtal sa sám seba. "Myslím že ťa sklamem, ale nie si." Odpovedal som mu a ušil som si vlasy uterákom. "Čo ako to veď som si podrezal žily." Jeho pohľad smeroval na obviazanú ruku. "Čo? Ako? Kedy? Prečo?" Nechápavo na mňa hľadel. "Počuj nemyslím si že to bol dobrý....." Nestihol som dopovedať a on mi strelil facku. Teraz som zase ja nechápavo naňho hľadel. "Prečo si ma tam nenechal?! Prečo si ma nenechal zomrieť?!" Vyhŕkli mu slzy. "Pozri nemyslím si že kvôli neopätovaný láske k dievčaťu by si mal hneď podrezať žily." Náhle ostalo ticho. Pozrel sa na mňa a nezmohol sa na slovo. "Vieš to nebolo dievča čo ma odmietlo...bol chlap..."