True Love - 5.Kapitola

10. února 2010 v 20:15 | Deluise
Takže dávam sem 5.kapču.. TR dúfam že si ju prečítate adúfam že ma nezabijete za ten konec :P

Drbol som z postele. "Kurva! Moja hlava!" Keď som sa zorientoval zistil som že som v mojej izbe a na posteli ležal Akagi s obkladom na čele. "Takže iba Sen? Chvála bohu..." V tom sa mi urobilo zle keď som si na to v spomenul a tak som rýchlo utekal na záchod. Keď som vyšiel utieral som i ústa. "Toto by som od seba fakt nečakal." Povedal som. Išiel som do izby, zobral som lavór s vodou a išiel som ju tam znova dopustiť. Vošiel som do kúpeľne, lavór som hodil do umývadla a naklonil som sa nad ním. "Prečo sa mne snívajú také sny... ako pochopím že takéto sny sa mi snívali keď som bol v nemocnici s vysokými teplotami, aleja nie som ten kto je chorí.. je to divné... " Pustil som tiecť vodu a opláchol som si tvár. Potom som napustil vodu do lavóra a znova som Akagimu išiel dávať obklady na čelo. No Tentoraz som už nezaspal. Sadol som si na stoličku a zo zásuvky som si zobral želé cukríky. "Neverím že sa mi niečo také môže snívať... tá škola ma raz zabije..." Keď som vyžral všetky cukríky, z druhého šuplíka som si vybral MP4. No po 5 pesničkách ma to prestalo baviť, tak som išiel so obývačky a zapol si telku. Po 2 minútach šťukania som konečne našiel kanál ktorý neni tak nudný ako všetky ostatné. No po chvíli niekto zazvonil u dverách. Otvoril som a vypleštil som oči. "Ahoj Ayumu." Povedala to tak ľubozvučne až som sa na chvíľu zasnil. "A-Ahoj Ayuiko." Vydral som to zo seba ako z chlpatej deky. "Čo ty tu?" Spýtal som sa jej. "Ale išla som okolo tak som si povedala že sa zastavím." Povedala a usmiala sa. A keď sa do toho pridal jemný vánok, nádherne sa jej hral s vlasmi. Bol som Uchvátený. "Ayumu? Ehem Ayumu?" "No, no prepáč, zamyslel som sa. A čo by si chcela keď si si spomenula že tu bývam?"
"No napadlo že či by si neskočil von. Tak pôjdeš?" Nedokázal som jej slová odolať. "Počkaj oblečiem sa a môžeme vyraziť." Strhol som sa vo dverách a okamžite som si hľadal bundu a pre istotu som si zobral aj nejaké prachy. O chvíľu som už zatváral dvere a spolu s Ayuiko sme vyrazili. "Tak prečo si ma vytiahla von?" "Len tak, stretla som chalanov z tvojej školy a vraveli mi že nepôjdeš s nami von...prečo? Ak mám pravdu povedať tešila som sa na teba." Pozeral som po nej s vypúlenými očami. "Hej? Som rád." Usmial som sa. Ayuiko sa mi oprela o roku a tak sme pokračovali cez preplnené mesto. "Ayumu si konečne normálny chalan čo poznám." Povedala. Ja som sa Usmial. "Ayuiko, čo keby sme zašli do kaviarne? Pamätáš? Chodili sme tam ako malí." "Jasní môžeme, už som skoro na to zabudla.." Išli sme do kaviarne kde sme ako malé deti chodievali s mojimi rodičmi. Sadli sme si pri okno a sledovali sme ako ľudia chodia hore dole. Objednali sme si horúcu čokoládu, inak povedané správali sme sa ako malé deti a vôbec nám to nevadilo. Dokonca som započul že si o nás myslia že spolu chodíme, pre mňa to bolo úžasné no myslím že to Ayuiko nepočula. V kaviarni sme boli asi dve hodiny, spomínali sme na minulosť a bavili sme sa o budúcnosti. Vyšli sme von z kaviarne a začalo pršať. "Krutci zabudol som dáždnik." "A to ani nehlásili že bude pršať." Dodala Ayuiko. "Odprevadím ťa domov, ok?!" Povedal som. "Nemusíš, aj tak to má iba kúsok od domu, takže netreba. Takže bolo fajn ťa vidieť." Usmiala sa. "Toto si niekedy zopakujeme." Usmiala sa a rozbehla sa mestom ktoré zahalili mračná s dažďom. Chvíľu som sa pozerala ako utekala až dokým mi nezmizla z dohľadu a potom som vyrazil aj ja. Bol som úplne zasnení no v tom mi prebehol po rozume Akagi. "KURVA! Ako som mohol na niečo také zabudnúť!" Bleskovo som sa rozbehol domov. Keď som prišiel domov, lapal som po dychu. "Akagi odpusť že som taký somár a zabudol som na teba..." bežal som po schodoch, vtrhol som do svojej izby, no nik tam nebol. Spanikáril som, nevedel som čo mám robiť. Bál som sa oňho naozaj som sa bál. Vletel som do kúpeľne a zbadal som Akagiho len v uteráku. "Bože prepáč." Chcel som sa otočiť no šmykol som sa na mydle a jediné čoho som sa chytil bol uterák čo mal na sebe. Udrel som si hlavu a keď som sa spamätal, Akagi ležal na mne bez uteráku. Jeden druhému sme sa pozreli do očí, no bez odpovede.
 


Komentáře

1 Themi-chan.... bláznivé SBnko XD Themi-chan.... bláznivé SBnko XD | Web | 10. února 2010 v 20:56 | Reagovat

waaaaaaaa :D už sa veľmi teším na pokračovanie :D je to úpžasná poviedka

2 ○Danka○ ♥Sbéčkoo♥ ○Danka○ ♥Sbéčkoo♥ | Web | 10. února 2010 v 21:25 | Reagovat

Jéé konečně další dílek a ten konec je náhodou pěkenj =) takže tě nazabiju =DDD

3 Liana Liana | E-mail | Web | 11. února 2010 v 18:14 | Reagovat

Wuááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá, to čo JE!!!!!!!!!!! Čo chceš za pokračko???????????!!!!:D aby bolo čo najskôr??!!!*.*

4 Sachiko Sachiko | Web | 12. února 2010 v 14:13 | Reagovat

Hustý XD
Jenom se mi zdá že je tam moc slovíčko k-u-r.... ale asi se mi to fakt jen zdá XD

5 Animex Anako SB Animex Anako SB | E-mail | Web | 12. února 2010 v 16:47 | Reagovat

Jé kawaii díl povídky jo a esi seš na netu chtěla byjsem se tě na něco zeptat tak esi bisšla na ICQ esi tu si zatím XD.

6 May Darrellová May Darrellová | Web | 6. března 2010 v 18:57 | Reagovat

Jej, konečně jsem dočetla celou povídku. Moc se ti povedla, zajímavé téma ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama