True Love - 7.Kapitola

19. února 2010 v 12:14 | Deluise
takže new kapča :)

Ráno mi zazvonil budík o siedmej. Do izby mi vošiel Akagi zo zásterou na sebe. "Dobré ráno Ayumu, raňajky sú na stole." Povedal s úsmevom a odišiel naspäť do kuchyne. Pozrel som po ňom, a len tak-tak som vstal z postele. Zobral som si veci na prezlečenie a išiel som do sprchy. Každá kvaka čo na mňa dopadala som cítil ako keby ma podali ihlami. Mal som pocit ako keby ma hrýzlo svedomie. No nevedel som prečo. Pustil som na seba tiecť studenú vodu aby ma to prešlo. Vyšiel som zo sprchy, obliekol som sa a išiel som do kuchyne sa naraňajkovať. Akagi stál za šporákom a hmkal si nejakú pesničku. "A čože si v takej dobrej nálade?" Spýtal som sa ho. Akagi dal na stôl tanier s raňajkami a sadol si oproti mne. "Niečo som si uvedomil vďaka tebe, myslím že z teba fakt dobrý psychológ..." Povedal, postavil sa a išiel sa postaviť za šporák. Ja som sa zatiaľ najedol, no pocit viny mi ešte stále ostal. Nechápal som prečo no niečo mi fakt hrýzlo svedomie. Išiel som do izby a zobral som si tašku s vecami a išiel do školy. No ešte predtým som skočil za Akagim. "Akagi, dnes som v škole až do večera, mám toho veľa, takže ak sa chystáš robiť večeru tak si sprav sám. Prídem neskoro a hlavne nevychádzaj." Akagi kývol hlavou a ja som už išiel do školy. Cesta do školy bola vždy nudná, ledva som sa udržal na nohách aby som neskapal od nudy. No dnešok bol iný. Za domom ma čakal Ayuiko. "Ahoj Ayumu." Zvolala a usmiala sa. "Ahoj čo ty tu?" Spýtal som sa jej. "Len tak ma napadlo, že či by sme spolu nešli do školy." "Prečo nie. " Povedal som a tiež som sa usmial. "Je fajn že mám vedľa teba školu, a ešte ma napadlo, nezájdeme niekam po škole?" "Vieš čo dnes to asi nepôjde, pretože mám školu až do večera..." "Aj ja!" Vyhŕkla Ayuiko. "Aha, tak fajn." Cestou sme sa ešte dohadovali kam pôjdeme, lenže nedohodli sme sa. Prišli sme na rázcestie a tak sa každý vydal svojim smerom. Prišiel som pred bránu školy a už tam ma čakali chalani. "Ayumu!" Volali na mňa. "Čaute, chalani." Odzdravil som. "Ayumu zdá sa že už nás nepotrebuješ, babu si nájdeš aj sám." Začali sa smiať a ja spolu s nimi. "Tak čo, už máš niečo na večer? Nezájdeš s nami do baru?" "Sorry chalani, ale večer ide von s Ayuiko..." "Ale-ale, zdá sa že náš chlapček vyrástol." "Bože prestaňte." Začali sme sa smiať. V šatni sme sa prezuli a išli do triedy. Bohužiaľ ja som bol v inej triede ako ostatní, ale iba tento rok. Vošiel som do triedy s sadol som si na svoje miesto. "Hej Ayumu, nazdar." Pozdravil ma jeden zo spolužiakov. "Čao, Naoki...ako? vyšlo vám to?" Spýtal som sa a pohľad som nasmeroval na chalana ktorý sa bavil so svojou partiou u okna. "Vieš to je o čom som sa chcel s tebou rozprávať. Viem že asi nemáš čas ale čo keby som prišiel za tebou zajtra večer? Je to jediný deň kedy môžem."Zamyslel som sa. "Fajn, môže byť, tak teda zajtra večer u mňa doma." Naoki prikývol a usadil sa na miesto a už viac na nikoho neprehovoril. Žil som vo dvoch svetoch. Prvý, som obklopený najlepšími priateľmi ktorí sú na baby, a druhý, tam som obklopený chalanmi ktorý milujú iných chalanov. V podstate bolo mi to jedno, z každého sveta mám niečo dobré, ale nič zlé a to bol pre mňa dobrý pocit. V škole sa riešili vedčinou "chlapské" vzťahy, a keď že som najlepší z ročníka, chodia za mnou a chcú aby som im pomohol pochopiť ich city. Nikdy som neriešil ako som k tomuto "jobu" prišiel, jednoducho je to tak, dokonca aj chalani sa mi najskôr smiali, no keď mi povedali ich problémy, zdôverili sa mi, tak som dokázal poradiť, neviem ako neviem prečo. Možno je to tým že som od puberty nepocítil lásku blízkeho. Škola sa tiahla veľmi pomaly a ja som sa už nevedel dočkať kedy skončí. Stále len prednášky, skúšky, a stále dookola. Bol som unavený, ale bol som rád bol to môj posledný rok na škole a potom pôjdem študovať do Ameriky. Nik o tom nevedel, bol to môj sen, vlastne aj otcov, vždy sa chcel pozrieť. No už sa tam nikdy nepozrie. Keď sa škola skončila, bola to posledná prednáška, bol som unudený k smrti no vedel som že ma čaká zábava. Bolo to jediné čo ma dokázalo udržať na nohách. Išiel som do šatne, tak som stretol Naokiho ako odchádza. Pozdravil som ho. Nazul som si tenisky, prehodil som cez seba bundu, zobral som tašku a vyšiel von. Pred bránou ma už čakala Ayuiko. "Ahoj." Kričal som z diaľky. "Ahoj!" Odzdravila ma. Rozbehol som sa za ňou. Dobehol som ku nej, okamžite som ucítil jej nádherne prenikavú vôňu. "Tak je už celkom neskoro kam pôjdeme?" Spýtala ma. "Neviem, čo tak tam kde sme boli naposledy?" Navrhol som. Zdvihla zrak a uprene sa mi zahľadela do očí a ja som spravil to isté. Jej prenikavé zelené oči boli nádherné na pohľad, jej blond vlasom nedokázal nik odolať. "Hmm... môžeme." Povedala a usmiala sa. Omotala sa okolo mojej ruky a išli sme do mesta, do našej kaviarne. Prišli sme tam, no tento raz sme sa usadili niekde v rohu. Ja som si dal obyčajnú kávu a Ayuiko Capuccino. Bavili sme sa o všetkom možnom. Bolo nám fajn. Bol som najšťastnejší chalan na planéte, dievča mojich snov detí priamo predo mnou a zvesela popíja Capuccino. "Tak je už dosť neskoro, nechcem aby mali rodičia zase pindy, tak by sme už mali ísť." Povedala. "Ako myslíš, nechcem aby si mala kvôli mne zle." Usmiala sa na mňa. "Nie to je v poriadku ale sľúbila som že budem do jedenástej doma." Povedala mi. Vyšli sme z kaviarne a nečakane ma objala. "Ďakujem ži si tu dnes bol som nou." Tak isto som ju objal. "Pre teba vždy." Oddelili sme sa od seba, pozreli sme sa na seba a každý išiel svojou cestou. "WOW. Toto by som teda nečakal. " Povedal som a pokračoval som v ceste. Cestou domov sa rozpršalo. Kvapky mi padali do tváre a v tom mi zazvonil mobil...Pozrel som sa na display aby som zistil kto mi volá. "Neznáme číslo?" Stačil som ignorovať, nikdy som nezdvíhal mobil koho nepoznám. Schoval som telefón do vačku a rozbehol som sa domov. Celý premknutý a zadychčaný som zastavil pred bránkou domu. "Krista, som mokrý ako kostolná myš..." Nadával som. Vošiel som do domu a otrepal som sa ako pes. Bundu som zavesil na vešiaka ten som nechal visieť na dverách od chodby. "Akagi! Som doma!." V tom mi do nosa udrela prenikavá vôňa z kuchyne. Zavetril som a išiel som do kuchyne. "Akagi..." Na stole ležali jedná ako pre štvorčlennú rodinu. "Tak to ma podržte." Poškriabal som sa vzadu na hlave. Vyšiel som po schodoch do Akagiho izby a našiel som ho v posteli. Podiel som k nemu a pohladil som ho po vlasoch. "Vravel som ti, že prídem domov neskôr..." Už som chcel odísť no Akagi si zo sna niečo zamumlal. Už som čakal že povie Mizukiho meno, no ma moje prekvapenie vyslovil moje.
 


Komentáře

1 Liana Liana | E-mail | Web | 19. února 2010 v 12:39 | Reagovat

to je kruté!!!  A VRAJ žE JA SOM TO TAK UKONčILA!! Totot je ešte horšie!! a ako dlho ja budem čakať na new kapču???? :D lebo to nevydržím dlhšie ako tri dni xD urpbíme kompromis, alebo sa ti bduem musieť zase začať vyhrážať :DDDD joojoooj ty :D jedna, zlá :D ja chcem pokračko!! a neboj sa, sex nie je istý, mwuehhehe :D

2 Liana Liana | E-mail | Web | 19. února 2010 v 12:40 | Reagovat

a inak ty nečítaš LIFE?M  ? :(

3 Liana Liana | E-mail | Web | 19. února 2010 v 12:45 | Reagovat

jáj ty...no dobre....a 2 týždne???! ti hrabe? no daj ten kompromis :D

4 Elcaria no Urameshi *SB* Elcaria no Urameshi *SB* | Web | 19. února 2010 v 16:31 | Reagovat

waaaw je to dokonale *_* to je umenie :D mne sa to moc lubilo :)

5 Themi-chan Themi-chan | Web | 19. února 2010 v 16:32 | Reagovat

na mojom logu je oznámenie:
http://themia-chan.blog.cz/1002/pozastavenie-od-19-02-2010-do-1-04-2010

(gomen za reklamu ale nevedela som rubriku nájsť. som slepá)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama